HISTÓRIA

V roku 1862 založil v Prahe Miroslav Tyrš telocvičnú jednotu , ktorej dal názov Sokol .V r.1912 podaná žiadosť o registráciu – maďarské úrady ju však neschválili, Sokol zakázali,  spolok označili za panslávsky a ten bol prísne zakázaný. Na cvičencov bol zostrený dozor. Cvičilo sa preto na Morave v Petrove a Stážnici 4.11.1918 príchod Dočasnej vlády do Skalice – v špalieri ju vítali sokolíci v krojoch.Ihneď sa oživil sokolský duch a krátko po vzniku Československej republiky sa dňa  10.novembra 1918 sa TJ SOKOL Skalica zapísala do histórie ako prvá sokolská telocvičná jednota na Slovensku. Keďže skalickí sokoly nemali vtedy ešte sokolovňu, schôdze i cvičenia sa konali v Petrove a Stážnici. Skalická jednota je začlenená do Komenského župy.6.1.1919 je na valnej hromade zvolený starosta Dr.Pavel Blaho a jednateľ Jozef Kraus.Od r. 1919 sa postupne zakladajú sokolské jednoty na Slovensku a naša TJ je zaradená do Bratislavskej sokolskej župy, kde je i doteraz.Zo začiatku cvičili len muži od januára 1919 k nim pribudli i ženy. Sokolské akadémie sa konali v Kruhu, verejné cvičenia na dvore gymnázia. Skalickí sokoly ale stále túžili po svojom sokolskom stánku. Podarilo sa im vlastnými silami zrekonštruovať starú mliekareň na sokolovňu,  ktorú 10.9.1922 slávnostne otvorili práve pri 100.výročí narodenia veľkého sokola Jindřicha Fugnera. Odvtedy sa kultúrny a spoločenský život v Skalici preniesol do sokolovne. Tu sa organizujú rôzne tanečné zábavy, spoločenské večierky, plesy, hráva sa tu divadlo i bábkové divadlo.Po zriadení sokolovne sa začína s úpravou cvičiska vedľa sokolovne, zriaďuje sa tu tenisové ihrisko, dve kolkárne a klzisko. Od r.1938 do r.1945 sa mnohí členovia stali obeťou perzekúcie fašistického režimu. V tejto dobe je činnosť Sokola opäť zakázaná. Obnovená je 7.4.1945. V r.1948 je opäť na dlhé roky bývalým režimom zakázaná. Pod hlavičkou Sokola sa však ešte dlho uskutočňujú rôzne podujatia.So zmenou režimu sa obnovuje i sokolské hnutie v celej bývalej Československej republike. V Skalici je činnosť obnovení 31.1.1991, žiaľ už bez sokolovne, ktorá je predaná podniku Grafobal a podľa reštitučného zákona v SR na ňu nemáme nárok.   Prvým starostom  bol zvolený dr. Pavel Blaho.V mene sokolskej činnosti sa vyučoval slovenský a francúzsky jazyk , zadarmo sa konali kurzy korešpondencie , tesnopisu , účtovníctva. Pri verejných vystúpeniach účinkovala sokolská hudba , bola založená sokolská knižnica , členovia sokola hrali divadlo ,organizovali koncerty a oslavy.

 Od r.1920 až dodnes skalickí sokoly nechýbali na žiadnom všesokolskom zlete v Prahe. Sestry Drábková Vlasta, Štepová Terézia, bratia Miloš Kubiš a Milan Dermíšek začínali v Sokole, keď ešte nebol zakázaný , ako cvičenci. Neskôr ako cvičiteľky a cvičitelia. I keď bola činnosť zakázaná, my sme k týmto cvičiteľom stále chodili do Sokola. Sme im povďační, že túto činnosť robili najmä pre deti a určite si radi spomínajú na cvičenia v Sokole.